Ide môj vlak a z ktorého nástupišťa? Moja linka, zvolená raz, na domovskej obrazovke
Kto dochádza vlakom, kladie si každé ráno a každý večer rovnaké tri otázky. Tu je cesta, ako na ne dlaždica odpovie skôr, než človek dorazí na stanicu.
Tomislav Krnic
Zakladateľ projektu inteligentného mesta CityX · 2 min čítania
Žena dochádza každé ráno vlakom do práce v inom meste a každý večer späť. Každý deň sa pýta na to isté: ide môj vlak, mešká, z ktorého nástupišťa. Informačná tabuľa odpovie, až keď je na stanici, a hľadanie inde znamená zakaždým zadávať obe stanice.
Jej linka sa nemení. Nemala by ju hovoriť dvakrát.
Moja linka, zvolená raz
Služba Vlaky v aplikácii CityX začína pozvánkou na domovskej obrazovke: Nastavte si linku. Ťuknutie otvorí zoznam staníc, najprv tých v okolí, a vyhľadávanie ostatných. Vyberie si, odkiaľ ráno odchádza, a potom, kam ide. To je všetko, čo kedy nastavuje.


Odvtedy dlaždica podľa polohy telefónu vie, ktorým smerom žena ide: pri východiskovej stanici ukazuje vlaky tam, pri cieľovej vlaky späť. V deň, keď cestuje opačne, jedno ťuknutie prehodí smer na tri hodiny.
Najbližší vlak na prvý pohľad
Dlaždica potom ukazuje najbližší vlak na jej linke: kedy odchádza a o koľko minút, nástupište a slovo o jeho stave. Na obrázkoch nižšie je to 16:30, o 4 min, nástupište 10, Načas, a po ňom vlaky o 16:59 a 17:21.
Jedno ťuknutie otvorí stránku s najbližšími vlakmi v poradí. Každý uvádza, kedy odchádza a prichádza, ako dlho trvá, či sa prestupuje a aké plné bude. Ťuknutie na vlak ukáže cieľové nástupište, kde prestúpiť a koľko času je na prestup: tu 8 minút.



Keď sa niečo pokazí, dlaždica to povie farbou aj slovami: meškanie oranžovou s minútami, zrušený vlak červenou, zmenené nástupište oranžovou s novým číslom. Farba nikdy nestojí sama.
Každý čas tiež hovorí, o aký druh času ide: Načas, keď vlak ide podľa plánu, Podľa cestovného poriadku, keď je k dispozícii len cestovný poriadok. Dlaždica nikdy nepredstiera.
Čo to vyžaduje
Železničná stanica v meste alebo blízko neho a ochota mesta dať vlaky svojich dochádzajúcich na ich domovské obrazovky. Mesto nemusí nič budovať ani udržiavať a od prvého dňa vidí každý, kto cestuje vlakom, svoju vlastnú linku, nie cestovný poriadok pre celú krajinu.
Cestujúci nechce cestovný poriadok. Chce vedieť, či stihne dopiť kávu. Mesto, ktoré mu to povie, je súčasťou jeho rána, každé ráno.